Stáva sa mi to často. Stále na niečo zabudnem, nespravím, nepripravím, nemám … Proste, vždy je tam “niečo” (moje prvé ja), čo som mohol, ale nespravil som. Rozhodol som sa spísať to, aby to (snáď) pomohlo aspoň jednému takému, ako som ja. Aj keď, určite tu na niečo zabudnem.
Povedal by som preto, že je nevyhnutné :